Váš prehliadač nepodporuje JavaScript

Hrádocké arborétum

     Človek sa už od stredoveku snažil spájať prijemné s užitočným a tak sa obklopoval okolo svojich obydlí záhradami a parkami. Krása domácich rastlín, stromov a krov mu však časom zovšednela, preto začal pestovať pre svoje potešenie aj exotické - cudzokrajné druhy. Na Slovensku je zaregistrovaných a opísaných takmer 100 objektov záhrad a parkov, ktoré vznikli v rôznych obdobiach stredoveku a ranného novoveku. Väčšina z nich vznikla ako parky pri šľachtických sídlach, kláštoroch, alebo ako mestské záhrady a parky. Ako príklad môžeme uviesť bratislavské záhrady (Medická, Grasalkovičovská, Pálfiovská a iné), Červený Kláštor, Betliar, Topoľčianky a pod. Nie všetky sa zachovali do dnešných čias.

    Okrem týchto pohnútok boli zakladané aj záhrady a parky ako pomocníci lekárov a mníchov na liečebné účely. Z nich spomeňme aspoň Bojnice, Sliač, Piešťany, Bardejovské kúpele, Trenčianske Teplice, časť areálu Červeného Kláštora a ďalšie.

     V niektorých z týchto záhrad však botanické záujmy nadobúdajú prevahu nad ich estetickým poslaním a tak vznikajú dendrologické parky, či arboréta, pre potreby vedy, výskumu a škôl. Z tých najstarších sú to najmä Arborétum Mlyňany, Arborétum Kysihýbel, Banskoštiavnická botanická záhrada a z novších Botanická záhrada Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, Košická botanická záhrada, Botanická záhrada VŠP v Nitre a Arborétum Borová hora.

     Nesporne medzi najstaršie a do súčasnej doby zachované arboréta na Slovensku patrí aj Hrádocké arborétum, ktorého vznik, vývoj a súčasnosť Vám chceme týmto prezentovať.


Historický vývoj Hrádockého arboréta

1.1 Vznik a vývoj arboréta do konca 2. svetovej vojny

     Snahy o založenie arboréta súvisia so založením lesníckeho školstva v Liptovskom Hrádku. Už v roku 1796 sa v okolí sídla prvej lesníckej školy (obr. 1) zacína budovat dekoratívny anglický park o výmere približne 20 ha. Jeho základ tvorilo asi 200 líp vysadených už v roku 1777 pri príležitosti 1. výrocia vzniku USA (obr. 2). Casom, po zániku prvej lesníckej školy, park strácal svoj význam a postupne schátral.

obr. 1
obr. 2

     Po obnovení tradície lesníckeho školstva v roku 1886 sa začalo pod vedením vtedajšieho riaditela novovytvorenej Horárskej školy, Rudolfa Benköoho,
obr. 3
pravdepodobne v rokoch 1886-1888, aj so zakladaním lesníckeho botanického parku a školského polesia Hradská hora. Tento botanický park bol situovaný v priestore medzi dnešnou Hradnou ulicou, riekou Belou a železnicnou tratou v blízkosti novovzniknutého školského areálu. Z tohto areálu sa do dnešných čias zachovala iba druhá budova lesníckej - Horárskej školy (obr. 3). Pôvodná výmera parku bola 27,17 ha. Súčasne s ním bol vysadený aj ochranný les pri rieke Belej o výmere 10,94 ha, ktorý chráni dodnes Hrádocké arborétum, ale aj čast mesta pred nepriaznivými účinkami západných vetrov.

     Pôvodný botanický park bol založený v prírodne - krajinárskom slohu. Menšie, rovnorodé a zmiešané porasty domácich drevín sa striedali s lúkami, ktoré boli doplnené sieťou chodníkov. Približne 30 druhov v celkovom množstve asi 250 ks bolo dovezených z botanickej záhrady v Banskej Štiavnici (z uvoľnenej plochy pre výstavbu novej budovy Lesníckej akadémie – napr. Borovica balkánska - obr.4). Neskôr, začiatkom 20. storočia, bolo vybudované v parku jazierko, ktoré bolo napájané z rieky Belej a odtok vyúsťoval do Váhu.
obr. 4

     Voľba drevín bola určená stanovištnými podmienkami a didaktickou funkciou botanického parku ako cvičného objektu Horárskej školy. Z toho obdobia sa zachovala brezová alej v západnej časti, smrekovcová alej v strednej časti a časť porastu limby v južnej časti.

     V blízkosti botanického parku bola zriadená aj lesná škôlka, ktorá mala asi 10 ha. Pestovali sa v nej hospodárske aj okrasné dreviny, no v roku 1923 bola jej výmera znížená na cca 3 ha. V roku 1928 sa následkom výstavby objektou Výskumného ústavu včelárskeho znížila výmera arboréta na 23,21 ha.

     Po Rudolfovi Benköovi, za účinkovania riaditeľa Rudolfa Illésa, objekty botanického parku, škôlky i Hradskej hory upadli. Oživenie záujmu o ďalší rozvoj hlavne botanického parku vzrástlo až po roku 1922, kedy bola Horárska škola nahradená jednoročnou Hájnickou školou.

     Rozkvet arboréta nastal najmä po roku 1928, kedy školu viedol Bohuslav Procházka. Tento v rokoch 1920 až 1933 uskutočňoval mnohé výsadby cudzokrajných drevín a pokračoval tak v diele začatom Rudolfom Benköom. V tomto období bola založená aj smreková alej pri jazierku, ktorá postupne vyhynula po zásahu bleskom. Zvečnil ju však maliar Otakar Štáfl. V období asi okolo roku 1922 vznikol v juhovýchodnej časti porast duba červeného a v severnej časti porast smreka omorikového – približne z roku 1936 (obr. 5).

obr. 5

     Z ďalších exotických drevín vysadených v tomto období sú dnes v arboréte zastúpene: smrek pichľavý, duglaska tisolistá, tuja západná, jedľovec kanadský, smrekovec japonský, borovica balkánska, agát biely a javor červený.

     Po preložení riaditeľa Bohuslava Procházku koncom júna 1933 do Jemnice na Morave, nastal pokles záujmu starostlivosti o arborétum. Z pôvodnej výmery arboréta 27,17 ha ostalo len 7,24 ha.



1.2 Vývoj arboréta od skončenia 2. svetovej vojny dodnes

     Vojnové roky sa nepriaznivo zapísali aj do existencie arboréta. Plocha arboréta zaburinela a zarástla krovinami. Domáce dreviny prevzali vo svojom optime rastovú iniciatívu a mnohé cudzokrajného pôvodu ustúpili expanzii domácich drevín. Úsilím pracovníkov školy bolo zachrániť aspoň to, čo zostalo z pôvodnej výmery arboréta.

     Za toto obdobie arborétum vystriedalo niekoľkokrát majiteľa (lesnícka škola, výskumný ústav včelársky, miestny národný výbor). Nakoniec sa vrátilo arborétum pôvodnému vlastníkovi - Lesníckej škole v Liptovskom Hrádku. V starostlivosti oň treba spomenúť viacerých učiteľov lesníckej školy, ako Ing. Benkovič, Ing. Pleva, p. Švanda, Ing. Rusko, Ing. Makara, Ing. Kostráb, Ing. Zubček.

     Nová etapa vo vývoji arboréta nastala pojatím arboréta do Zastavovacieho plánu mesta Liptovský Hrádok v roku 1958, kedy bola plocha arboréta vyňatá zo zástavby. V tomto období pracovník Arboréta v Mlyňanoch, p. Kovalovský, vypracoval projekt rekonštrukcie Hrádockého arboréta. Jeho hlavnou myšlienkou bolo, aby arborétum slúžilo v prvom rade na výuku žiakov lesníckej školy, čo podporili aj Stanovy poľnohospodárskych a lesníckych škôl z 9. júna 1958.

     V roku 1959 boli vyrovnané hranice arboréta a v nasledujúcom roku bolo arborétum trvalo oplotené (toto oplotenie sa zachovalo až do dnešných čias). Rekonštrukcia arboréta podľa Kovalovského bola plánovaná na obdobie 12 rokov.

obr. 6

     V roku 1962 postihla arborétum snehová a vetrová kalamita, ktorej padlo za obeť 456 stromov, najmä v severnej časti. Už predtým bola podsadená (neplánovite) rozsiahlejšia riedina v strednej časti skupinovou výsadbou smreka obyčajného, smreka kanadského, smreka čierneho a smreka sitkanského. Tiež boli vysadené skupiny uvedených smrekov, duglasky tisolístej a tuje západnej - mlyňanskej, ktoré tvoria kompozične najspôsobivejšie skupiny na okrajoch priestorov lúčnych spoločenstiev (obr. 6). V tomto období bola tiež doplnená aj sieť chodníkov z pôvodných 650 metrov na 720 metrov. Boli podniknuté aj pokusy o označenie jednotlivých taxónov, no pretože boli sústavne ničené dodnes sa z nich nič nezachovalo.

     Pod vedením učiteľa lesníckej školy p. Švandu bolo v rámci SOČ vypracovaných niekoľko prác za účelom inventarizácie zbierkových fondov. V roku 1974 bolo evidovaných 173 taxónov, v roku 1977 187 taxónov a v roku 1984 už 320 taxónov domácich a cudzokrajných drevín. V súčasnej dobe sa v arboréte nachádza 743 taxónov drevín, z toho ihličnatých je 155 taxónov a listnatých 588 taxónov.

     Na vzrastajúci rekreačný tlak obyvateľov mesta sa reagovalo nielen budovaním chodníkov, ale aj osadením lavičiek a odpadkových košov. Oproti predvojnovej situácii, kedy bol vstup do vtedajšieho botanického parku povolený len na vstupenky a o jeho ochranu sa starali študenti v pravidelných službách, toleruje sa voľný pohyb v priestoroch arboréta, čo hlavne v poslednej dobe má negatívny dopad na zbierkové fondy (pokles počtu taxonov – v r.1999 zbierkové fondy dosahovali cca 900 taxonov).

     Postupnou zástavbou v severnej časti mesta a zásahmi do koryta rieky Belej bol koncom šesťdesiatych rokov zrušený prítok do jazierka a toto časom vyschlo. V roku 1968 (50.výročie vzniku Československej republiky) bola na mieste zničenej smrekovej aleje vysadená lipová alej.

     V roku 1975 sa objavili prvé požiadavky o štátnu ochranu arboréta sformulované učiteľom Švandom. Tieto snahy boli korunované úspechom a od 1. decembra 1982 bolo arborétum vyhlásené za chránenú študujú plochu. Arborétum už medzitým (od roku 1980) prešlo do správy Školského lesného závodu SLTŠ Liptovský Hrádok ako účelový objekt školy. V nasledujúcich rokoch z dôvodov skvalitnenia ochrany arboréta boli uzavreté všetky vchody, okrem hlavného prechodu v smere sever - juh, čím sa však tieto problémy vyriešili len čiastočne. Snaha o rekonštrukciu o oživenie jazierka vyústila v spolupráci s VŠLD vo Zvolene do vypracovania projektu prívodu vody z rieky Belej podzemným potrubím, avšak tento projekt nebol doposiaľ zrealizovaný.

     V rokoch 1983 až 1985 bol na požiadanie vtedajšieho správcu arboréta Ing. Makaru vypracovaný kolektívom autorov VŠZ v Brne pod vedením Ing. Otrubu nový projekt rekonštrukcie arboréta, v ktorom bolo navrhnuté aj vybudovanie alpínia s dvoma malými jazierkami, ktorý sa postupne realizuje. Celý projekt rešpektuje historickú kostru a kompozične nadväzuje na pôvodný charakter arboréta. Z Kovaľovského projektu bola ponechaná pôvodná koncepcia sústreďovania jednotlivých taxónov podľa geografických oblastí, ktoré boli rozšírené na úkor vylúčených časti (monokultúry jedle, borovice, buka, duba a fytocenologicky riešené časti). Arborétum je rozdelené do nasledujúcich zón (obr. 7):

A - Severná Amerika
B - Euroázia
C - zbierky rododendronov
D - zbierky vždy zelených drevín
E - Východná Ázia
F - vresoviská a alpinum
G - zbierky vŕb
H - popínavé dreviny
 
obr. 7

     Z technického vybavenia mali byť novinkou tzv. zhromaždištia, slúžiace k výkladu pri sprievodcovskej službe a pri prednáškach študentom, aj tie však čakajú na svoje realizovanie.

     V objekte arboréta sa nachádza aj prevádzková budova (obr. 8), ktorá je citlivo osadená do priestoru a plní najzákladnejšie požiadavky na vybavenie arboréta spolu s ostatným technickým vybavením. Prevádzková budova vznikla rekonštrukciou bývalej rybárskej liahne v rokoch 1983 až 1986. Jej prostredie je dotvorené zbierkami rododendrónov (obr. 9) a vresoviskom.

obr. 8
obr. 9

     K zabezpečeniu ochrany a riadnej prevádzky arboréta bol v rokoch 1984 až 1985 vypracovaný a schválený štatút s organizačným poriadkom a menovaný poradný zbor. Arborétum spolupracuje s Lesníckym výskumným ústavom vo Zvolene a s jeho výskumnými stanicami v Liptovskom Hrádku a v Banskej Štiavnici, ako aj s inými arborétami. Arborétum v súčasnosti plní svoje pedagogické poslanie ako ľahko dostupný botanický názorný objekt, kde si žiaci majú možnosť overiť získané vedomosti z dendrológie v praxi. Táto zbierka drevín presahuje hodnotu názornej, prehľadnej a účelne usporiadanej učebnice so všetkými prednosťami, ktoré môže poskytnúť len živý príklad. Zároveň arborétum plní svoje poslanie aj ako prírodné múzeum so snahou zachrániť miznúce a vzácne dreviny. Je však v záujme zachovania drevín v arboréte dosiahnuť stav porovnateľný s inými arborétami na Slovensku – otváranie arboréta pre verejnosť iba v návštevných hodinách počas dňa a jeho stráženie mimo otváracích hodín. Toto riešenie je nevyhnutné a vyžaduje okrem zabezpečenia finančných prostriedkov na strážnu službu aj pochopenie občanov mesta Liptovský Hrádok, že arborétum nie je mestský park, ale chránený areál v zmysle Zákona o ochrane prírody a krajiny NR SR.

     V poslednom období, od roku 1994 arborétum metodicky viedol Ing. Bernard Kostáb a od roku 2003 Ing. Vladimír Zubček - učitelia odborných predmetov SLŠ Liptovský Hrádok. Záhradníkom takmer tridsať rokov bol p. Junek. Práce v arboréte sú obmedzené na najnutnejšie udržiavacie práce, ktoré vykonávajú zdarma žiaci SLŠ v rámci dborných praxí (sú to hlavne žiaci 1. a 2. ročníka).

     Zbierky v arboréte sa systematicky doplňujú o nové taxóny, pričom najväčší rozmach v ostatných rokoch bol zaznamenaný počas odborného vedenia arboréta Ing. Ondrejom Makarom, keď prostredníctvom Index seminum viedol korešpondenciu s viac ako tridsiatimi botanickými záhradami a arborétami z celého sveta. V súčasnej dobe, zásluhou bývalého riaditeľa školy Ing. Antona Krištofa a súčasného riaditeľa, Ing. Viliama Pruknera, sa pokračuje v doplňovaní botanických zbierok. Posledné rozšírenie zbierky o nové taxóny drevín od p. Reitera, ktorý je majiteľom okrasných škôlok v Andrä- Wőrdern v Rakúsku sa uskutočnilo v rokoch 1995 -1997. Bolo vysadených cca 60 taxónov drevín. Taktiež v uvedenom období bol vybudovaný zdroj vody pre zavlažovanie a napúštanie jazierok pri alpíniu.

     V budúcnosti by bolo potrebné orientovať sa na rozvoj sponzorstva aj v oblasti záchrany a rozvoja arboréta (určenie návštevných hodín, uzatváranie arboréta nočných hodinách, strážna služba, dobudovanie zhromaždíšť a pod.). Je to potrebné hlavne z dôvodu, že Hrádocké arborétum aj napriek svojej malej výmere v súčasnej dobe je jedinečným svojho druhu v Európe. Dôkazom tohto tvrdenia je, že je najvyššie položeným arborétom v Strednej Európe, zhromažďuje tretie najrozsiahlejšie dendrologické zbierky na Slovensku. V arboréte sa nachádzajú jedinečné taxóny z našej a svetovej dendroflóry, ktoré sú v zoznamoch Červených kníh viacerých štátov a ktoré sú v rámci Európy na severnom okraji svojho prirodzeného areálu rozšírenia (klokoč perovitý, mechúrnik stromovitý, jaseň mannový a pod.)

     V dnešnej dobe, na základe iniciatívy Ing. Vladimíra Zubčeka a za spolupráce Ing. Ondreja Makaru, sa znovu pristúpilo k pokračovaniu v začatej práci na rekonštrukcii arboréta na základe už skôr spracovaného „Projektu rekonštrukcie arboréta“ Prof. Ing. Otrubom z rokov 1983 – 1984. Podstata súčasnej rekonštrukcie, ktorá už prebieha, spočíva v uvolnení podsadieb cudzokrajných drevín formou výrubu tých drevín, ktoré svojim pôvodom nepatria do jednotlivých zón, alebo v dôsledku zdravotného stavu ohrozujú návštevníkov arboréta, ale aj samotné vzácne taxóny v jednotlivých zónach. Samotný výrub je realizovaný na základe Rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia v Žiline a je rozvrhnutý do dvoch fáz. Prvý zásah už bol vykonaný v období vegetačného kľudu v mesiacoch november a december 2005 a január až marec 2006. Počas tohto zásahu bolo z arboréta odstránených spolu 105 nevhodných jedincov drevín. Druhý zásah bude vykonaný v období november a december 2006 a január až marec 2007. Týmto zásahom sa odstráni 116 nevhodných jedincov drevín v zmysle projektu rekonštrukcie arboréta. Po realizácii oboch zásahov sa uskutoční vyhodnotenie ich vplyvu na stav arboréta a až potom sa bude pokračovať v ďalších opatreniach podľa projektu.


2 Poloha a prírodné podmienky

     Arborétum sa nachádza v katastrálnom území mesta Liptovský Hrádok na 49°02´ severnej zemepisnej šírky a 19°43´ východnej zemepisnej dĺžky - priamo v severnej časti mesta, obkľúčené zástavbou sídlisk v nadmorskej výške 650 m. n. m (obr. 10).

     Orograficky patrí na západný výbežok Kozích chrbtov a ich časti, ktorá sa nachádza na dne Liptovskej kotliny na starších treťohorných usadeninách flyšového rázu, ktoré mohutneli vo štvrtohorách fluvioglaciálnymi nánosmi tvorenými hrubými okruhliakovými štrkmi, pieskami a hlinami uloženými na dolnom toku rieky Belej.

     Pôda arboréta je piesčito – hlinitá, priepustná, 30 až 50 cm hlboká, svieža s mohutným podložím štrku tatranskej žuly. Patrí do typu nivných pôd, stredne podzolovaných s kyslou pôdnou reakciou a s malou zásobou fosforu a draslíka.

     Klimatické podmienky sú najlepšie charakterizované údajmi meteorologickej stanice priamo v Liptovskom Hrádku, ktorá je vzdialená od arboréta cca 200 m na juh.

     Arborétum sa nachádza v zrážkovom tieni Vysokých Tatier v kotline s častými inverziami teploty, kedy rozdiel napríklad medzi Štrbským plesom a Liptovským Hrádkom dosiahol v období od 18.1. do 23.1.1957 20 °C. Rozhranie klimatickej oblasti mierne teplej, podoblasti vlhkej, obvodu mierne teplého, vlhkého, dolinového s chladnou alebo studenou zimou a chladnej oblasti, obvodu mierne chladného.

     Fytogeograficky patrí arborétum do oblasti Carpaticum occidentale a rozhrania oblastí Eurocarpaticum a Intercarpaticum. Potencionálna prirodzená vegatácia predstavuje jaseňovo – brestovo – dubové a jelšové lužné lesy.


Zhrnutie

     So zakladaním lesníckeho botanického parku, terajšieho Hrádockého arboréta, sa začalo v roku 1886 – 1888. Jeho pôvodná výmera bola 27,17 ha a bol založený v prírodno-krajinárskom slohu.

     Začiatkom 20. storočia bolo vybudované v parku jazierko, napájané vodou z riečky Belá a odtok vyúsťoval do Váhu. Voľba drevín bola určená didaktickou funkciou botanického parku, ako cvičného objektu Hrádockej školy.

     V roku 1928 sa následkom výstavby objektov Výskumného ústavu včelárskeho znížila výmera areálu na 23,21 ha. V tom čase, za účinkovania riaditeľa Bohuslava Prochádzku, nastala renesancia arboréta hlavne výsadbou cudzokrajných drevín (dub červený, smrek pichľavý, smrek omorikový, duglaska tisolistá, tuja západná, jedľovec kanadský, smrekovec japonský, borovica balkánska a iné).

     Po roku 1933 a odchode riaditeľa Prochádzku nastal pokles záujmu o arborétum. Jeho výmera bola znížená na 7,24 ha.

     Nová etapa vo vývoji arboréta nastala po roku 1958, keď pracovník Arboréta Mlyňany p. Kovalovský vypracoval projekt rekonštrukcie Hrádockého arboréta.

     V roku 1974 bolo evidovaných 173 taxónov a v roku 1984 už 320 taxónov drevín.

     Prvého decembra 1982 bolo arborétum vyhlásené za chránenú študijnú plochu a bolo v správe školského závodu SLTŠ ako účelový objekt školy.

     V rokoch 1983 – 1985, počas pôsobenia správcu Ing. O. Makaru, bol vypracovaný kolektívom autorov VŠZ v Brne pod vedením Ing. I. Otrubu nový projekt rekonštrukcie arboréta. Na jeho základe je Hrádocké arborétum dodnes rozdelené do nasledujúcich zón:

A - Severná Amerika B - Euroázia C - zbierky rododendronov D - zbierky vždy zelených drevín E - Východná Ázia F - vresoviská a alpinum G - zbierky vŕb H - popínavé dreviny

     V súčastnej dobe sa v Hrádockom arboréte nachádza okolo 740 taxónov drevín ( 155 ihličnatých a 588 listnatých). Arborétum je v zmysle Zákona o ochrane prírody a krajiny vyhlásené za chránený areál so zaradením do 4.stupňa ochrany.

     Klimatické podmienky nám charakterizujú nasledovné hodnoty:

     Hrádocké arborétum je jedinečné svojho druhu v Európe aj napriek svojej malej výmere, ktorá je v súčasnosti iba 7,03 ha. Ide o najvyššie položeným arborétom v Strednej Európe a jedno z najstarších na Slovensku. Obsahuje tretie najrozsiahlejšie zbierky na Slovensku, preto si právom zasluhuje našu pozornosť.

obr. 10